अहि॑रिव भो॒गैः पर्ये॑ति बा॒हुं ज्याया॑ हे॒तिं प॑रि॒बाध॑मानः। ह॒स्त॒ध्नो विश्वा॑ व॒युना॑नि वि॒द्वान्पुमा॒न्पुमां॑सं॒ परि॑ पातु वि॒श्वतः॑ ॥१४॥
ahir iva bhogaiḥ pary eti bāhuṁ jyāyā hetim paribādhamānaḥ | hastaghno viśvā vayunāni vidvān pumān pumāṁsam pari pātu viśvataḥ ||
अहिः॑ऽइव। भो॒गैः। परि॑। ए॒ति॒। बा॒हुम्। ज्यायाः॑। हे॒तिम्। प॒रि॒ऽबाध॑मानः। ह॒स्त॒ऽघ्नः। विश्वा॑। व॒युना॑नि। वि॒द्वान्। पुमा॑न्। पुमां॑सम्। परि॑। पा॒तु॒। वि॒श्वतः॑ ॥१४॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर राजा और भृत्य परस्पर कैसे वर्त्तें, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
हस्तघ्नः
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुना राजा भृत्याश्च परस्परं कथं वर्तेरन्नित्याह ॥
हे राजन् ! यो हस्तघ्नो ज्याया हेतिं परिबाधमानो विद्वान् पुमान्नहिरिव भोगैः सह बाहुं विश्वा वयुनानि च पर्येति विश्वतः पुमांसं परि पातु तं सर्वदा सत्कुर्याः ॥१४॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should the king and his attendants deal with one another-is told.
O king ! honor that learned person well, who discharging arrows from the bow-string and protecting the arms of his master and extirpating the opposing foe from all sides, rains all with enjoyable objects, like the cloud and guards all industrious persons, knowing his duties properly.
