आ ते॒ हनू॑ हरिवः शूर॒ शिप्रे॒ रुह॒त्सोमो॒ न पर्व॑तस्य पृ॒ष्ठे। अनु॑ त्वा राज॒न्नर्व॑तो॒ न हि॒न्वन् गी॒र्भिर्म॑देम पुरुहूत॒ विश्वे॑ ॥२॥
ā te hanū harivaḥ śūra śipre ruhat somo na parvatasya pṛṣṭhe | anu tvā rājann arvato na hinvan gīrbhir madema puruhūta viśve ||
आ। ते॒। हनू॒ इति॑। ह॒रि॒ऽवः॒। शू॒र॒। शिप्रे॒ इति॑। रुह॑त्। सोमः॑। न। पर्व॑तस्य। पृ॒ष्ठे। अनु॑। त्वा। रा॒ज॒न्। अर्व॑तः। न। हि॒न्वन्। गीः॒ऽभिः। म॒दे॒म॒। पु॒रु॒ऽहूत॒। विश्वे॑ ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सोम का शरीर में आरोहण
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे हरिवः शूर पुरुहूत राजन् ! यस्य ते शिप्रे हनू गीर्भिर्हिन्वन्नर्वतो न पर्वतस्य पृष्ठे सोमो न व्यवहार आ रुहत् तं त्वा विश्वे वयमनु मदेम त्वमस्मानानन्दय ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The attributes of a king are mentioned.
O king ! keeping company with admirable good men, honored by many, O destroyer of enemies ! let us be delighted under you who has Soma juice ascending to your beautiful mouth and nose like to the summit of a mountain at the maximum. Like a man driving the horses with encouraging words, let this aroma pervade your body. You should also please us and make us happy.
