द्विर्यं पञ्च॒ जीज॑नन्त्सं॒वसा॑नाः॒ स्वसा॑रो अ॒ग्निं मानु॑षीषु वि॒क्षु। उ॒ष॒र्बुध॑मथ॒र्यो॒३॒॑ न दन्तं॑ शु॒क्रं स्वासं॑ पर॒शुं न ति॒ग्मम् ॥८॥
dvir yam pañca jījanan saṁvasānāḥ svasāro agnim mānuṣīṣu vikṣu | uṣarbudham atharyo na dantaṁ śukraṁ svāsam paraśuṁ na tigmam ||
द्विः। यम्। पञ्च॑। जीज॑नन्। स॒म्ऽवसा॑नाः। स्वसा॑रः। अ॒ग्निम्। मानु॑षीषु। वि॒क्षु। उ॒षः॒ऽबुध॑म्। अ॒थ॒र्यः॑। न। दन्त॑म्। शु॒क्रम्। सु॒ऽआस॑म्। प॒र॒शुम्। न। ति॒ग्मम्॥८॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर विद्वानों के विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
प्राणसाधना-प्रभु दर्शन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्विद्वद्विषयमाह ॥
ये विद्वांसो मानुषीषु विक्ष्वग्निं संवसानाः पञ्च स्वसारोऽथर्यः शुक्रं दन्तं स्वासं न तिग्मं परशुं न यमुषर्बुधं द्विर्जीजनंस्ते सर्वाणि कार्य्याणि साद्धुं शक्नुयुः ॥८॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of enlightened persons are stated.
The learned persons can accomplish all good works who live in the midst of common men, and cover (utilize) fire (knowledge). Like the fire fingers of each hand they do good to others. Like non-violent women washing their face and teeth, they purify people and destroy alleviate their sufferings, like a sharp axe cutting down the wood in making a toy. He gets up early in the dawn, and by becoming highly learned, turns to be twice born (द्विज).
