सखे॒ सखा॑यम॒भ्या व॑वृत्स्वा॒शुं न च॒क्रं रथ्ये॑व॒ रंह्या॒स्मभ्यं॑ दस्म॒ रंह्या॑। अग्ने॑ मृळी॒कं वरु॑णे॒ सचा॑ विदो म॒रुत्सु॑ वि॒श्वभा॑नुषु। तो॒काय॑ तु॒जे शु॑शुचान॒ शं कृ॑ध्य॒स्मभ्यं॑ दस्म॒ शं कृ॑धि ॥३॥
sakhe sakhāyam abhy ā vavṛtsvāśuṁ na cakraṁ rathyeva raṁhyāsmabhyaṁ dasma raṁhyā | agne mṛḻīkaṁ varuṇe sacā vido marutsu viśvabhānuṣu | tokāya tuje śuśucāna śaṁ kṛdhy asmabhyaṁ dasma śaṁ kṛdhi ||
सखे॑। सखा॑यम्। अ॒भि। आ। व॒वृ॒त्स्व॒। आ॒शुम्। न। च॒क्रम्। रथ्या॑ऽइव। रंह्या॑। अ॒स्मभ्य॑म्। द॒स्म॒। रंह्या॑। अग्ने॑। मृ॒ळी॒कम्। वरु॑णे। सचा॑। वि॒दः॒। म॒रुत्ऽसु॑। वि॒श्वऽभा॑नुषु। तो॒का॑य। तु॒जे। शु॒शु॒चा॒न॒। शम्। कृ॒धि॒। अ॒स्मभ्य॑म्। द॒स्म॒। शम्। कृ॒धि॒॥३॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उस ही विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'वरुण-मरुत् व विश्वभानु' का आनन्द
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे सखे ! चक्रमाशुं न सखायमभ्याववृत्स्व। हे दस्म ! रंह्या रथ्येवाऽस्मभ्यं रंह्याभ्याववृत्स्व। हे अग्ने ! त्वं सचा वरुणे मृळीकं विदः। हे शुशुचान ! विश्वभानुषु मरुत्सु तुजे तोकाय शं कृधि। हे दस्म ! त्वमस्मभ्यं शं कृधि ॥३॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The utility and merits of nice speech are emphasized.
O friend ! bring to us your friend, who like a pair of strong horses carries the swift chariot on the road to its goal, O destroyer of all miseries! take us to all those good places accessible to the vehicles. O learned leader! shining like the fire, attain happiness in league with a noble and truthful person. O purifier ! grant happiness to our sons and grandsons who are desirous to acquire knowledge and strength and illuminate all like the sun in the world, O destroyer of ignorance! grant happiness to 'ourselves.
