शु॒क्रेभि॒रङ्गै॒ रज॑ आतत॒न्वान् क्रतुं॑ पुना॒नः क॒विभिः॑ प॒वित्रैः॑। शो॒चिर्वसा॑नः॒ पर्यायु॑र॒पां श्रियो॑ मिमीते बृह॒तीरनू॑नाः॥
śukrebhir aṅgai raja ātatanvān kratum punānaḥ kavibhiḥ pavitraiḥ | śocir vasānaḥ pary āyur apāṁ śriyo mimīte bṛhatīr anūnāḥ ||
शु॒क्रेभिः॑। अङ्गैः॑। रजः॑। आ॒ऽत॒त॒न्वान्। क्रतु॑म्। पु॒ना॒नः। क॒विऽभिः॑। प॒वित्रैः॑। शो॒चिः। वसा॑नः। परि॑। आयुः॑। अ॒पाम्। श्रियः॑। मि॒मी॒ते॒। बृ॒ह॒तीः। अनू॑नाः॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर पुरुष विषय को अगले मन्त्र में कहा है॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सत्त्व में रजोगुण का पुट
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः पुरुषविषयमाह।
यो मनुष्यः शुक्रेभिरङ्गैः रज आततन्वान् पवित्रैः कविभिः क्रतुं पुनानोऽपामायुः शोचिर्वसानोर्बृहतीरनूनाः श्रियः परिमिमीते स विद्वान् श्रीमान् कुतो न जायते ॥५॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of man are told.
Obviously, a learned person becomes prosperous, who increases his wealth with his strong limbs and who purifies intellect and power of action with the association of perfectly pure geniuses. Such a person bears the peaceful disposition of the waters and clothes with radiance of knowledge and achieves great and undiminished prosperity.
