का वां॑ भू॒दुप॑मातिः॒ कया॑ न॒ आश्वि॑ना गमथो हू॒यमा॑ना। को वां॑ म॒हश्चि॒त्त्यज॑सो अ॒भीक॑ उरु॒ष्यतं॑ माध्वी दस्रा न ऊ॒ती ॥४॥
kā vām bhūd upamātiḥ kayā na āśvinā gamatho hūyamānā | ko vām mahaś cit tyajaso abhīka uruṣyatam mādhvī dasrā na ūtī ||
का। वा॒म्। भू॒त्। उप॑ऽमातिः। कया॑। नः॒। आ। अ॒श्वि॒ना॒। ग॒म॒थः॒। हू॒यमा॑ना। कः। वा॒म्। म॒हः। चि॒त्। त्यज॑सः। अ॒भीके॑। उ॒रु॒ष्यत॑म्। मा॒ध्वी॒ इति॑। द॒स्रा॒। नः॒। ऊ॒ती ॥४॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'माध्वी दस्त्रा' अश्विना
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे हूयमाना माध्वी दस्राऽश्विना ! वां कोपमातिर्भूत्। युवां कया रीत्या न आ गमथः को वामभीके महश्चित् त्यजसोऽस्त्यभीके कयोती न उरुष्यतम् ॥४॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of teachers and preachers are mentioned.
O teachers and preachers ! you are invited and are highly praised learned persons. You are sweet tempered and destroy miseries. Who can stand in comparison with you, i.e. you are unparalleled. In what manner do you come to us? What is worth renouncing or improper in dealing with you? None at all, as you are so pure. By what kind of protection do you save us?
