आ यो वि॒वाय॑ स॒चथा॑य॒ दैव्य॒ इन्द्रा॑य॒ विष्णु॑: सु॒कृते॑ सु॒कृत्त॑रः। वे॒धा अ॑जिन्वत्त्रिषध॒स्थ आर्य॑मृ॒तस्य॑ भा॒गे यज॑मान॒माभ॑जत् ॥
ā yo vivāya sacathāya daivya indrāya viṣṇuḥ sukṛte sukṛttaraḥ | vedhā ajinvat triṣadhastha āryam ṛtasya bhāge yajamānam ābhajat ||
आ। यः। वि॒वाय॑। स॒चथा॑य। दैव्यः॑। इन्द्रा॑य। विष्णुः॑। सु॒ऽकृते॑। सु॒कृत्ऽत॑रः। वे॒धाः। अ॒जि॒न्व॒त्। त्रि॒ऽस॒ध॒स्थः। आर्य॑म्। ऋ॒तस्य॑। भा॒गे। यज॑मान॑म्। आ। अ॒भ॒ज॒त् ॥ १.१५६.५
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
‘सचथ, सुकृत् व इन्द्र'
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
यो दैव्यस्त्रिसधस्थः सुकृत्तरो विष्णुर्वेधा सचथाय सुकृत इन्द्रायर्तस्य भाग आर्यं यजमानमाभजद्यश्च सर्वान् विद्याशिक्षादानेनाजिन्वत् स पूर्णं सुखमाविवाय ॥ ५ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The chapter on teacher-student relationship still continues.
The divine enlightened persons are indeed well-versed in all branches of the sciences. Such persons perform good deeds for the welfare of a pious person. They also have good relations with all righteous persons and are genius, and well entrenched in three-tier device of knowledge, action and devotion. Such teachers, firmly establish a student in learning, who is of noble merits, actions and temperament. Such a pupil gives knowledge and pleases all with his wisdom and education and enjoys perfect happiness.
