अ॒यं जा॑यत॒ मनु॑षो॒ धरी॑मणि॒ होता॒ यजि॑ष्ठ उ॒शिजा॒मनु॑ व्र॒तम॒ग्निः स्वमनु॑ व्र॒तम्। वि॒श्वश्रु॑ष्टिः सखीय॒ते र॒यिरि॑व श्रवस्य॒ते। अद॑ब्धो॒ होता॒ नि ष॑ददि॒ळस्प॒दे परि॑वीत इ॒ळस्प॒दे ॥
ayaṁ jāyata manuṣo dharīmaṇi hotā yajiṣṭha uśijām anu vratam agniḥ svam anu vratam | viśvaśruṣṭiḥ sakhīyate rayir iva śravasyate | adabdho hotā ni ṣadad iḻas pade parivīta iḻas pade ||
अयम्। जा॒य॒त॒। मनु॑षः॑। धरी॑मणि। होता॑। यजि॑ष्ठः। उ॒शिजा॑म्। अनु॑। व्र॒तम्। अ॒ग्निः। स्वम्। अनु॑। व्र॒तम्। वि॒श्वऽश्रु॑ष्टिः। स॒खि॒ऽय॒ते। र॒यिःऽइ॑व। श्र॒व॒स्य॒ते। अद॑ब्धः। होता॑। नि। स॒द॒त्। इ॒ळः। प॒दे। परि॑ऽवीतः। इ॒ळः। प॒दे ॥ १.१२८.१
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर विद्यार्थी लोग कैसे होवें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सखीयन् व श्रवस्यन्
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनर्विद्यार्थिनः कीदृशा भवेयुरित्याह ।
योऽयमिडस्पद इवेडस्पदेऽदब्धो होता परिवीतस्सन् निषदद्रयिरिव विश्वश्रुष्टिः सन् श्रवस्यतेऽग्निरिवोशिजामनुव्रतमिवाऽनुव्रतं स्वं प्राप्तो धरीमणि होता यजिष्ठः सन् जायत स मनुषो सर्वैः सह सखीयते पूज्यश्च स्यात् ॥ १ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
How should students be is told in the first Mantra of the hymn.
That learned man behaves like a friend with all and becomes respectable everywhere, who remains indomitable giver of delight in the knowledge of the most praiseworthy God and admirable Dharma (righteousness and duty) and full of wisdom, very active, acting like the conduct of those who are desirous of knowledge and shining like the fire. He is generous donor in a dealing that causes joy and happiness to all. He is unifier of all and accepter with gladness of the present, given to him with love and reverence.
माता सविता जोशी
(यह अनुवाद स्वामी दयानन्द सरस्वती जी के आधार पर किया गया है।)या सूक्तात विद्वानांच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाचे मागील सूक्ताच्या अर्थाबरोबर साम्य आहे, हे जाणले पाहिजे. ॥
