आ धे॒नवः॒ पय॑सा॒ तूर्ण्य॑र्था॒ अम॑र्धन्ती॒रुप॑ नो यन्तु॒ मध्वा॑। म॒हो रा॒ये बृ॑ह॒तीः स॒प्त विप्रो॑ मयो॒भुवो॑ जरि॒ता जो॑हवीति ॥१॥
ā dhenavaḥ payasā tūrṇyarthā amardhantīr upa no yantu madhvā | maho rāye bṛhatīḥ sapta vipro mayobhuvo jaritā johavīti ||
आ। धे॒नवः॑। पय॑सा। तूर्णि॑ऽअर्थाः। अम॑र्धन्तीः। उप॑। नः॒। य॒न्तु॒। मध्वा॑। म॒हः। रा॒ये। बृ॒ह॒तीः। स॒प्त। विप्रः॑। म॒यः॒ऽभुवः॑। ज॒रि॒ता। जो॒ह॒वी॒ति॒ ॥१॥
SWAMI DAYANAND SARSWATI
अब सत्रह ऋचावाले तेंतालीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वान् के विषय को कहते हैं ॥
HARISHARAN SIDDHANTALANKAR
ज्ञान धेनुएँ
SWAMI DAYANAND SARSWATI
अथ विद्वद्विषयमाह ॥
हे मनुष्या ! यो जरिता विप्रो महो राये सप्त बृहतीर्गिरो जोहवीति तत्प्रेरिता मध्वा पयसा सहाऽमर्धन्तीस्तूर्ण्यर्था मयोभुवो धेनवो न उपायन्तु ॥१॥
DR. TULSI RAM
ACHARYA DHARMA DEVA VIDYA MARTANDA
The duties of the enlightened persons are told.
O men ! may the great speeches of seven kinds come to us, which a very wise man and admirer of all sciences teaches well for the sake of prosperity. Prompted by him, let them come to us like the cows full of sweet milk, doing no harm, quick moving and joy-diffusing.
MATA SAVITA JOSHI
या सूक्तात संपूर्ण विद्वानांचे गुणवर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्वसूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
