प्र सु ज्येष्ठं॑ निचि॒राभ्यां॑ बृ॒हन्नमो॑ ह॒व्यं म॒तिं भ॑रता मृळ॒यद्भ्यां॒ स्वादि॑ष्ठं मृळ॒यद्भ्या॑म्। ता स॒म्राजा॑ घृ॒तासु॑ती य॒ज्ञेय॑ज्ञ॒ उप॑स्तुता। अथै॑नोः क्ष॒त्रं न कुत॑श्च॒नाधृषे॑ देव॒त्वं नू चि॑दा॒धृषे॑ ॥
pra su jyeṣṭhaṁ nicirābhyām bṛhan namo havyam matim bharatā mṛḻayadbhyāṁ svādiṣṭham mṛḻayadbhyām | tā samrājā ghṛtāsutī yajñe-yajña upastutā | athainoḥ kṣatraṁ na kutaś canādhṛṣe devatvaṁ nū cid ādhṛṣe ||
प्र। सु। ज्येष्ठ॑म्। नि॒ऽचि॒राभ्या॑म्। बृ॒हत्। नमः॑। ह॒व्यम्। म॒तिम्। भ॒र॒त॒। मृ॒ळ॒यत्ऽभ्या॑म्। स्वादि॑ष्ठम्। मृ॒ळ॒यत्ऽभ्या॑म्। ता। स॒म्ऽराजा॑। घृ॒तासु॑ती॒ इति॑ घृ॒तऽआ॑सुती। य॒ज्ञेऽय॑ज्ञे। उप॑ऽस्तुता। अथ॑। ए॒नोः॒। क्ष॒त्रम्। न। कुतः॑। च॒न। आ॒ऽधृषे॑। दे॒व॒ऽत्वम्। नु। चि॒त्। आ॒ऽधृषे॑ ॥ १.१३६.१
SWAMI DAYANAND SARSWATI
अब सात ऋचावाले एक सौ छत्तीसवें सूक्त का आरम्भ है। इसके प्रथम मन्त्र में कौन किन से क्या लेकर कैसे हों, इस विषय को कहा है ।
HARISHARAN SIDDHANTALANKAR
प्राणापान के लिए 'नमः, हव्य व मति' का भरण
SWAMI DAYANAND SARSWATI
अथ के केभ्यः किं गृहीत्वा कीदृशा भवेयुरित्याह ।
हे मनुष्या यूयं मृळयद्भ्यामिदं निचिराभ्यां मृळयद्भ्यां सह ज्येष्ठं स्वादिष्ठं हव्यं बृहन्नमो मतिं च नु प्रसुभरत यज्ञेयज्ञ उपस्तुता घृतासुती सम्राजा ता प्रसुभरत। अथैनोः क्षत्रमाधृषे चिदपि देवत्वमाधृषे कुतश्चन न क्षीयेत ॥ १ ॥
DR. TULSI RAM
ACHARYA DHARMA DEVA VIDYA MARTANDA
Who become how by taking what is told in the first Mantra.
O men offer excellent and ample adoration, reverence and most delicious and acceptable food to the teacher and preacher who confers happiness along with your joy-conferring parents and take advice or knowledge from those old or experienced persons. They shine well on account of their virtues, are honored by the gift of Ghee and other nourishing articles of food at every Yajna ( non-violent benevolent act) being well glorified. Their divinity and Kingdom ( guided by them ) can in no way be opposed, it can not be resisted.
MATA SAVITA JOSHI
या सूक्तात वायू व इन्द्र इत्यादी पदार्थांच्या दृष्टान्ताने माणसांसाठी विद्या व उत्तम शिक्षण यांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची मागच्या सूक्ताच्या अर्थाबरोबर संगती जाणावी. ॥
