नाहं तन्तुं॒ न वि जा॑ना॒म्योतुं॒ न यं वय॑न्ति सम॒रेऽत॑मानाः। कस्य॑ स्वित्पु॒त्र इ॒ह वक्त्वा॑नि प॒रो व॑दा॒त्यव॑रेण पि॒त्रा ॥२॥
nāhaṁ tantuṁ na vi jānāmy otuṁ na yaṁ vayanti samare tamānāḥ | kasya svit putra iha vaktvāni paro vadāty avareṇa pitrā ||
न। अ॒हम्। तन्तु॑म्। न। वि। जा॒ना॒मि॒। ओतु॑म्। न। यम्। वय॑न्ति। स॒म्ऽअ॒रे। अत॑मानाः। कस्य॑। स्वि॒त्। पु॒त्रः। इ॒ह। वक्त्वा॑नि। प॒रः। व॒दा॒ति॒। अव॑रेण। पि॒त्रा ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अब अपत्य किसका होता है, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
यज्ञ-वस्त्र के तन्तु व ओतु
स्वामी दयानन्द सरस्वती
अथाऽपत्यं कस्य भवतीत्याह ॥
हे विद्वांसो ! यं समरेऽतमाना न वयन्ति। अयमिह कस्य स्वित्पुत्रः परोऽवरेण पित्रा सह वक्त्वानि वदाति यमतमानाः समरे न वयन्ति तं तन्तुमोतुं चाहन्न वि जानामि ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Whose is the offspring (i.e. The quality of an ideal) are told.
O learned persons! I do not know either the warp or woof, I know not the web they weave when moving to the contest or battlefield. Whose pure (ideal, Ed.) son who is giver of happiness shall here speak words that must be spoken (meaning ideal. Ed.) without assistance from the father near him (meaning indolently or without any prompting. Ed.) Such a son is very rare.
