अति॑ वा॒ यो म॑रुतो॒ मन्य॑ते नो॒ ब्रह्म॑ वा॒ यः क्रि॒यमा॑णं॒ निनि॑त्सात्। तपूं॑षि॒ तस्मै॑ वृजि॒नानि॑ सन्तु ब्रह्म॒द्विष॑म॒भि तं शो॑चतु॒ द्यौः ॥२॥
ati vā yo maruto manyate no brahma vā yaḥ kriyamāṇaṁ ninitsāt | tapūṁṣi tasmai vṛjināni santu brahmadviṣam abhi taṁ śocatu dyauḥ ||
अति॑। वा॒। यः। म॒रु॒तः॒। मन्य॑ते। नः॒। ब्रह्म॑। वा॒। यः। क्रि॒यमा॑णम्। निनि॑त्सात्। तपूं॑षि। तस्मै॑। वृ॒जि॒नानि॑। स॒न्तु॒। ब्र॒ह्म॒ऽद्विष॑म्। अ॒भि। तम्। शो॒च॒तु॒। द्यौः ॥२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर कौन मनुष्य निन्दा करने और वर्जने योग्य हैं, इस विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
'अतिमान' व 'स्तवन- निन्दा '
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनः के मनुष्या निन्द्या वर्ज्जनीयाश्च सन्तीत्याह ॥
हे मरुतो ! यो नोऽस्मानति मन्यते वा यः क्रियमाणं ब्रह्माऽति मन्यते वा निनित्सात् तं ब्रह्मद्विषं द्यौरभि शोचतु तस्मै तपूंषि वृजिनानि सन्तु ॥२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
Who are men to be condemned and whose association should be given up-is told.
O men ! he who holds us in contempt and is haughty, who is jealous of the wealth that we acquire and reproaches it (without any justification), to such a haughty person may a man desiring the welfare of all grieve (make him repent for adopting such attitude of contempt). Let him who is jealous and hater of our wealth suffer by having fierce stumbling blocks in his evil progress or fulfilment of his evil intentions.
