वेत्यग्रु॒र्जनि॑वा॒न्वा अति॒ स्पृधः॑ समर्य॒ता मन॑सा॒ सूर्यः॑ क॒विः। घ्रं॒सं रक्ष॑न्तं॒ परि॑ वि॒श्वतो॒ गय॑म॒स्माकं॒ शर्म॑ वनव॒त्स्वाव॑सुः ॥७॥
vety agrur janivān vā ati spṛdhaḥ samaryatā manasā sūryaḥ kaviḥ | ghraṁsaṁ rakṣantam pari viśvato gayam asmākaṁ śarma vanavat svāvasuḥ ||
वेति॑। अग्रुः॑। जनि॑ऽवान्। वै। अति॑। स्पृधः॑। स॒ऽम॒र्य॒ता। मन॑सा। सूर्यः॑। क॒विः। घ्रं॒सम्। रक्ष॑न्तम्। परि॑। वि॒श्वतः॑। गय॑म्। अ॒स्माक॑म्। शर्म॑। व॒न॒व॒त्। स्वऽव॑सुः ॥७॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सूर्य-कवि
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
यः स्वावसुः सूर्य्य इव कविरग्रुर्जनिवान् विद्वान् समर्य्यता मनसा स्पृधोऽति वेति स वै सूर्य्यो घ्रंसमिवास्माकं विश्वतो रक्षन्तं गयं शर्म्म च परि वनवत् स वा अस्माभिः सत्कर्त्तव्यः ॥७॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of enlightened ones are specified.
We should honor that learned person who lives among his people and makes them dwell well, who is full of splendor like the sun, a far-sighted sage or poet, a leader born in true knowledge who overcomes his adversaries with a mind full of zeal to remove injustice. May he serve or divide the work according to the capacity or aptitude, giving good progeny, or wealth and home.
