आ नो॑ म॒हीम॒रम॑तिं स॒जोषा॒ ग्नां दे॒वीं नम॑सा रा॒तह॑व्याम्। मधो॒र्मदा॑य बृह॒तीमृ॑त॒ज्ञामाग्ने॑ वह प॒थिभि॑र्देव॒यानैः॑ ॥६॥
ā no mahīm aramatiṁ sajoṣā gnāṁ devīṁ namasā rātahavyām | madhor madāya bṛhatīm ṛtajñām āgne vaha pathibhir devayānaiḥ ||
आ। नः॒। म॒हीम्। अ॒रम॑तिम्। स॒ऽजोषाः॑। ग्नाम्। दे॒वीम्। नम॑सा। रा॒तऽह॑व्याम्। मधोः॑। मदा॑य। बृ॒ह॒तीम्। ऋ॒त॒ऽज्ञाम्। आ। अ॒ग्ने॒। व॒ह॒। प॒थिऽभिः॑। दे॒व॒ऽयानैः॑ ॥६॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विद्वद्विषय को कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
निरन्तर स्वाध्याय द्वारा सोमरक्षण
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विद्वद्विषयमाह ॥
हे अग्ने ! आ सजोषास्त्वं नमसा पथिभिर्देवयानैर्मधोर्मदाय नोऽरमतिं रातहव्यां ग्नामृतज्ञां बृहतीं देवीं महीं न आ वह ॥६॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The duties of the enlightened persons are described.
O learned person ! Roving and serving, you bring us good food with reverence, by the paths traversed by absolutely truthful enlightened persons for our bliss. Soaked in sweetness that great speech does not attach itself to any external object (i.e. formality, Ed.), and is the instrument of knowledge. It is bright and desirable, by which gifts are offered and which deals with great subjects and enlightens truth.
