क॒विं श॑शासुः क॒वयोऽद॑ब्धा निधा॒रय॑न्तो॒ दुर्या॑स्वा॒योः। अत॒स्त्वं दृश्याँ॑ अग्न ए॒तान्प॒ड्भिः प॑श्ये॒रद्भु॑ताँ अ॒र्य एवैः॑ ॥१२॥
kaviṁ śaśāsuḥ kavayo dabdhā nidhārayanto duryāsv āyoḥ | atas tvaṁ dṛśyām̐ agna etān paḍbhiḥ paśyer adbhutām̐ arya evaiḥ ||
क॒वि॑म्। श॒शा॒सुः॒। क॒वयः॑। अद॑ब्धाः। नि॒ऽधा॒रय॑न्तः। दुर्या॑सु। आ॒योः। अतः॑। त्वम्। दृश्या॑न्। अ॒ग्ने॒। ए॒तान्। प॒ट्ऽभिः। प॒श्येः॒। अद्भु॑तान्। अ॒र्यः। एवैः॑॥१२॥
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
उपासक का क्रियाशील जीवन
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
हे अग्ने ! यथा अदब्धाः कवयः कविं दुर्यास्वदब्धा निधारयन्तः शशासुरायोर्वर्धनं शशासुरतस्त्वमेवैः पड्भिरेतानद्भुतान् दृश्यान् कवीनर्य इव पश्येः ॥१२॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
the duties of right persons are underlined.
O learned person ! shining like the fire, inviolable and un-reviled wise poets at their homes (Ashramas) give practical lessons to wisemen about prolonging and leading noble life, which uphold them well. Therefore, look at these admirable and marvelous poets through their specialized knowledge as a their master.
