प्रेष्ठं॑ वो॒ अति॑थिं गृणीषे॒ऽग्निं श॒स्तिभि॑स्तु॒र्वणि॑: स॒जोषा॑:। अस॒द्यथा॑ नो॒ वरु॑णः सुकी॒र्तिरिष॑श्च पर्षदरिगू॒र्तः सू॒रिः ॥
preṣṭhaṁ vo atithiṁ gṛṇīṣe gniṁ śastibhis turvaṇiḥ sajoṣāḥ | asad yathā no varuṇaḥ sukīrtir iṣaś ca parṣad arigūrtaḥ sūriḥ ||
प्रेष्ठ॑म्। वः॒। अति॑थिम्। गृ॒णी॒षे॒। अ॒ग्निम्। श॒स्तिऽभिः॑। तु॒र्वणिः॑। स॒ऽजोषाः॑। अस॑त्। यथा॑। नः॒। वरु॑णः। सु॒ऽकी॒र्तिः। इषः॑। च॒। प॒र्ष॒त्। अ॒रि॒ऽगू॒र्तः। सू॒रिः ॥ १.१८६.३
स्वामी दयानन्द सरस्वती
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहा है ।
हरिशरण सिद्धान्तालंकार
सुकीर्ति
स्वामी दयानन्द सरस्वती
पुनस्तमेव विषयमाह ।
हे विद्वन् यथा तुर्वणिः सजोषाः सँस्त्वं शस्तिभिरग्निं प्रेष्ठमतिथिं गृणीषे यथाऽरिगूर्त्तः सुकीर्त्तिर्वरुणो नोऽस्मानिषश्च पर्षत् सूरिरसत्तथा वो युष्मान् प्रति वर्त्तेत ॥ ३ ॥
डॉ. तुलसी राम
आचार्य धर्मदेव विद्या मार्तण्ड
The spirit of service brings richness.
O learned persons! you are active, equally loving to all, Parise a great knowledgeable scholar like the fire with laudations. You are most beloved and venerable like a guest. An industrious noble learned person attempts to subdue his enemies, possesses good reputation and gives us good food and fulfils our noble desires. So let him work for us.
